Kremnica uviedla striebornú zberateľskú mincu venovanú A. F. Kollárovi

Adam František Kollár bol knihovník, historik, pedagóg, filológ, publicista a dvorský radca Márie Terézie.

34
34

Kremnica 13. marca (TASR) – V kremnickej Mincovni v utorok predstavili a uviedli do predaja striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur venovanú 300. výročiu narodenia Adama Františka Kollára.

„Na základe verejnej anonymnej súťaže vyberala odborná komisia spomedzi dvadsiatich výtvarných prác od šestnástich autorov. Na základe odporučenia odbornej komisie schválila Banková rada Národnej banky Slovenska (NBS) na realizáciu výtvarný návrh akademického sochára Zbyňka Fojtů, ktorý získal prvú cenu,“ uviedol Milan Kubík z Mincovne Kremnica.

Komisia podľa neho ocenila výtvarnú kvalitu averzu a reverzu. „Na averze sú vhodne kompozične vyjadrené Kollárove aktivity, akými sú dobová knižnica a názov jedného z jeho vedeckých diel Analecta monvmentorvm omnis aevi Vindobonensia (Viedenská zbierka dokumentov všetkých čias). Na reverze dominuje portrét Adama Františka Kollára, ktorý je podľa komisie najvýstižnejšie stvárneným portrétom zo všetkých súťažných prác, a ktorý vypĺňa celú plochu mincového poľa,“ priblížil Kubík.

Adam František Kollár bol knihovník, historik, pedagóg, filológ, publicista a dvorský radca Márie Terézie. Narodil sa v roku 1718 v Terchovej a zomrel ako 65-ročný v roku 1783 vo Viedni. Vyštudoval teológiu v Trnave a vo Viedni, ale z jezuitského rádu vystúpil pred vysvätením.

Okrem materského jazyka ovládal niekoľko slovanských, ale aj orientálnych jazykov, problémy mu nerobila latinčina, gréčtina, nemčina, maďarčina či francúzština. Bol riaditeľom Dvorskej knižnice vo Viedni. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vydanie siedmich zväzkov katalógov Dvorskej knižnice od Petra Lambecia, ku ktorým až posmrtne vyšli jeho dodatky. Venoval sa aj vydávaniu historických prameňov a vedeckých diel.

„Bol stúpenec ideí osvietenského absolutizmu a vyvíjal veľkú kultúrnopolitickú aktivitu. Na dvore bol odborným poradcom pre uhorské záležitosti – chcel zrušiť nevoľníctvo, zlepšiť postavenie roľníkov, zrušiť šľachtickú vojenskú povinnosť, zdaniť šľachtu, zaviesť náboženskú toleranciu a dať nešľachticom právo vlastniť pôdu a zastávať verejné úrady,“ priblížil Kubík.

Kollár sa podľa neho osvedčil aj ako znalec právnych dejín, filozofie, pedagogiky, slovanských a orientálnych jazykov a editor. Poukazoval na potrebu reformy feudálnej spoločnosti a svojimi názormi ovplyvnil školské reformy cisárovnej Márie Terézie. Bol uvedomelým Slovanom a Slovákom, súčasníkmi tiež prezývaný ako slovenský Sokrates.


Join the Conversation