RÓMSKA GENOCÍDA:V Seredi otvorili výstavu. Spomínali aj v B. Bystrici

Symbolom výstavy v sereďskom múzeu holokaustu je skutočný príbeh mladej Rómky Mirandy zo Slovenska, ktorú spolu s rodičmi deportovali do koncentračného tábora.

241
241

Sereď 2. augusta (TASR) – V priestoroch Múzea holokaustu v Seredi sa dnes pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov uskutočnila vernisáž výstavy Miranda – Cigánsky holokaust. Symbolom výstavy je skutočný príbeh mladej Rómky Mirandy zo Slovenska, ktorú spolu s rodičmi deportovali do koncentračného tábora.

Záštitu nad podujatím prevzala fínska veľvyslankyňa pre Českú republiku a Slovensko Helena Tuuriová. Ako uviedla pre TASR, nikdy by sme nemali dovoliť, aby sa minulosť opakovala.

Výstava je venovaná všetkým rómskym obetiam, ktoré zavraždili počas druhej svetovej vojny. V názve sa jej autor Veijo Baltzar identifikuje s pôvodným pomenovaním Cigán. Posunom v novej terminológii, teda označiť sa za Róma, by podľa neho odmietli svoju vlastnú identitu a identitu svojich predkov.

Splnomocnenec pre národnostné menšiny László Bukovszky označil obdobie druhej svetovej vojny za nepochybne najsmutnejšiu kapitolu histórie Rómov v Európe. „Potrebujeme prijať také opatrenia, najmä v školskom systéme, aby sme mohli poskytnúť široké vedomosti mladej generácii, ale aj celej spoločnosti, aby sa minulosť neopakovala,“ uviedol vo svojom prejave.

V Múzeu holokaustu v Seredi otvorili pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov výstavu „Miranda – Cigánsky holokaust“. Na snímke otvorenie výstavy. V Seredi 2. augusta 2017. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dnes vyzvali na symbolické zapálenie sviečky za obete rómskeho holokaustu. Tie si spomienkovou sviečkou uctili aj počas otvorenia výstavy v Seredi.

„Poslaním našej inštitúcie je, aby sme si pripomínali obete holokaustu, medzi ktoré patrili ľudia zo všetkých nacistami vyčlenených podradných rás, medzi nimi aj Rómovia,“ uviedol pre TASR vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

„V múzeu si dnes pripomíname túto smutnú udalosť, aby sa na žiadne obete masového vyvražďovania nikdy nezabudlo. Pri tejto príležitosti otvárame aj výstavu, ktorú od začiatku nového školského roka doplníme o vzdelávací program a budeme ponúkať všetkým návštevníkom múzea,“ uviedol Korčok. Zdôraznil, že program sa bude týkať výlučne rómskeho holokaustu.

Na druhý augustový deň v roku 2017 pripadá 73. výročie likvidácie „cigánskeho“ koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. V tento deň v roku 1944 tu bolo zavraždených viac ako 3000 Rómov. Obeťami sa stali najmä ženy a deti. Korčok však upozornil, že masová likvidácia sa začala už v roku 1941 na dobytých východných územiach. Celkovo počas druhej svetovej vojny zomrelo vyše 300.000 európskych Rómov.

Výstava Miranda je súčasťou medzinárodného projektu Očami Mirandy a putuje po dvadsiatich krajinách Európy. V Múzeu holokaustu v Seredi bude pre verejnosť dostupná do januára 2018.

V Múzeu holokaustu v Seredi otvorili pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov výstavu „Miranda – Cigánsky holokaust“. Na snímke otvorenie výstavy. V Seredi 2. augusta 2017. Foto: TASR/Henrich Mišovič

V Múzeu holokaustu v Seredi otvorili pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov výstavu „Miranda – Cigánsky holokaust“. Na snímke otvorenie výstavy. V Seredi 2. augusta 2017. Foto: TASR/Henrich Mišovič

V Múzeu holokaustu v Seredi otvorili pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov výstavu „Miranda – Cigánsky holokaust“. Na snímke otvorenie výstavy. V Seredi 2. augusta 2017. Foto: TASR/Henrich Mišovič

L. ŽITŇANSKÁ: Ak máme ako krajina rásť, musíme rásť všetci spoločne

Rómovia po stáročia dotvárajú aj slovenskú spoločnosť a ak máme ako krajina rásť, musíme rásť všetci spoločne. Konštatovala to dnes v Banskej Bystrici počas pietnej spomienky na genocídu spáchanú na Rómoch v období druhej svetovej vojny podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Pamätný deň rómskeho holokaustu už od roku 2005 organizuje občianske združenie In Minorita a pietny akt sa koná ako súčasť projektu Ma bisteren! – Nezabúdajme!

„Takzvané norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rómov, podobne ako Židov, za ‚element zabraňujúci čistote rasy‘, čo v nacistickom Nemecku znamenalo predurčenie na hromadné vyvraždenie. V rokoch 1939 až 1945 v Európe zahynulo viac ako 300.000 Rómov. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol v Auschwitzi-Birkenau. Likvidácii tábora predchádzalo splyňovanie takmer 2900 rómskych mužov, žien a detí v noci z 2. na 3. augusta 1944,“ priblížila Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.

Rómovia zo Slovenska neboli deportovaní do vyhladzovacích táborov, k ich perzekúciám dochádzalo na našom území, či už zaradením do pracovných útvarov, alebo priamou likvidáciou predovšetkým po potlačení SNP.

„Hneď po vzniku Slovenského štátu jeho legislatíva pamätala na osoby neprispôsobivé, asociálne, pre ktoré zriaďovala rôzne tábory. Prvý tábor bol v Ilave, nebol pracovný, ale internačný, čo sa dalo zneužiť a aj sa zneužívalo. Väčšinou v nich boli Židia, ale i Rómovia,“ pripomenula historička Múzea SNP Viera Kováčová.

„Po vojne sa o Rómoch nehovorilo vôbec. Popri 70.000 obetí židovského holokaustu na Slovensku sa zdá byť rómsky holokaust akoby marginálny, ale nie je,“ konštatoval generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

Ako doplnil, podľa dokumentov, ktoré sa nedávno našli na nemeckom veľvyslanectve, v roku 1943 bolo úplne jasné, že v tomto priestore žiadny slovenský štát nemal po Hitlerovom víťazstve existovať. „Slováci nemali budúcnosť, lebo jedna tretina, ktorá zodpovedala nezmyselným árijským teóriám, mala byť germanizovaná, druhá mala ťažko pracovať kdesi za Uralom a ďalšia mala byť vyvraždená.“

Ministerka Žitňanská v príhovore zdôraznila, že trvalo dlho, kým boli rómske obete holokaustu oficiálne uznané. Dovtedy bola verzia taká, že nacistické Nemecko neprenasledovalo Rómov z etnických dôvodov, ale pre ich asociálne správanie a kriminalitu.

„Keď dnes počúvam rôznych politikov alebo čítam na sociálnych sieťach o neprispôsobivých asociáloch, tak v tom vidno až hrozivú paralelu. Z obsahu je zrejmé, že aj v tomto prípade sa hovorí o Rómoch a vytvára sa tým nejaká spoločenská nálada, ktorú, ako nás učí história, nemožno podceňovať,“ dodala.

In this article


Join the Conversation