Národný umelec Karol L. Zachar roky formoval slovenské divadelníctvo

V roku 1965 sa stal režisérom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pre publikum pripravil nejeden divadelný sviatok.

73
73

Svätý Anton/Bratislava 12. januára (TASR) – Herec, scénický a kostýmový výtvarník, pedagóg a režisér Karol L. Zachar bol významnou osobnosťou slovenskej divadelnej kultúry. V piatok 12. januára uplynie 100 rokov od jeho narodenia.

V roku 1965 sa stal režisérom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pre publikum pripravil nejeden divadelný sviatok. Režisérsky sa podpísal napríklad pod legendárnu inscenáciu Na skle maľované, ktorá sa dočkala viac ako 600 repríz.

Karol L. Zachar, vlastným menom Karol Legény, sa narodil 12. januára 1918 v obci Svätý Anton do rodiny zanietených ochotníkov. Už od detstva sa venoval divadelníctvu, hrával počas gymnaziálnych štúdií aj ako vysokoškolský študent Českého vysokého učení technického v Prahe (dnes Česko). V rokoch 1938-1940 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1942 absolvoval štúdium herectva na bratislavskom Štátnom konzervatóriu (dnes Konzervatórium).

Do Činohry Slovenského národného divadla nastúpil ako herec v roku 1939. Stvárňoval zväčša menšie postavy, ktoré však dokázal pretvoriť na jedinečné typy. Neskôr sa na javisku SND uplatnil aj ako významný režisér. Jeho inscenácie, prostredníctvom ktorých hľadal lepší svet, prinášali hlboké posolstvá o jedinečnosti a kráse ľudského života. Inšpirácie čerpal vo folklóre, vo zvykoch a ľudových piesňach, vo svojej etnografickej vášni, ale aj v slovenskej prírode. Režisér bol významným znalcom slovenskej hmotnej i duchovnej kultúry. Do svojich inscenácií si navrhoval kostýmy, niekedy aj scénu a vyrábal i rekvizity.

Najznámejším a najúspešnejším dielom Karola L. Zachara sa stala réžia muzikálu Na skle maľované, ktorý uvádzali na doskách Činohry SND takmer 30 rokov.

Divadelník zarezonoval aj ako herec na filmovom plátne. Stvárňoval postavy rôznych dedinských typov, figliarskych starcov či múdrych dedkov s neopakovateľným hlasovým zafarbením. Okrem iného hral v slovenských filmoch a televíznych snímkach Vlčie diery (1948), Čertova stena (1949), Rodná zem (1953), Zemianska česť (1957), Dáždnik svätého Petra (1958), Jánošík I. a II. (1963), Sám vojak v poli (1964), Drotár (1966), Tango pre medveďa (1966), Bačova žena (1972), Višňový sad (1978), Plavčík a Vratko (1981) alebo Začiatok sezóny (1987). Vystupoval tiež v rozhlase. Jeho televíznu režijnú filmografiu tvoria napríklad diela Geľo Sebechlebský (1963), Dobrodružstvo pri obžinkoch (1968), Bačova žena (1972), Veselé panie z Windsoru (1980) alebo kultové Na skle maľované (1980).

Karol L. Zachar bol nielen herec, režisér, kostýmový a scénický výtvarník, ale aj uznávaný pedagóg. Umelecké maskérstvo prednášal na bratislavskom Štátnom konzervatóriu a v rokoch 1950-1983 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Jadrom jeho pedagogickej práce však bola herecká tvorba. Ako pedagóg (od roku 1959 docent a 1969 vysokoškolský profesor) vychoval viacero hereckých generácií a formoval ich nielen umelecky, ale aj ľudsky. Známy bol aj ako karikaturista, jeho karikatúry hercov vyšli knižne v roku 1956 s názvom Slovenskí divadelníci v kresbách K. L. Zachara.

V roku 1949 udelili Zacharovi Národnú cenu za herecký výkon vo filme Vlčie diery, v roku 1966 titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 národný umelec. Karol L. Zachar zomrel 17. decembra 2003 v Bratislave vo veku 85 rokov. V jeho hereckých šľapajach pokračuje jeho syn Ján Zachar.


Join the Conversation