Prvé umelé srdce dostal Američan Barney Clark pred 35 rokmi

Srdce Jarvik-7 si na rozdiel od neskorších modernejších verzií vyžadovalo externý pohon, ktorý sprostredkovali káble trčiace z tela pacienta.

59
59

Salt Lake City/Bratislava 2. decembra (TASR) – Američan Barney Clark bol pred 35 rokmi prvým človekom na svete, ktorému do hrude voperovali umelé srdce. K zákroku došlo v nemocnici v americkom Salt Lake City 2. decembra 1982.

Barney Clark dostal umelé srdce Jarvik 7. Autorom umelého srdca z laminátu a polyuretánu bol lekár Robert Jarvik z univerzity v Utahu (USA), ktorý ho vyrobil v roku 1970. Prešlo však ešte 12 rokov, kým bolo v roku 1982 použité zariadenie zdokonalené lekármi Williamom Kolffom a Donom Olsenom, nazvané Jarvik-7 po svojom autorovi.

Clarkovi, vtedy 61-ročnému zubárovi zo Seattlu, umelé srdce voperoval chirurg William DeVries na univerzite v Utahu.

Srdce Jarvik-7 si na rozdiel od neskorších modernejších verzií vyžadovalo externý pohon, ktorý sprostredkovali káble trčiace z tela pacienta. Prvý pacient so svojím novým srdcom prežil 112 dní. Jarvikovo srdce dostalo ešte niekoľko pacientov, z ktorých najdlhšie – 620 dní – žil William Schroeder.

Umelé srdce, ktoré nie je závislé na vonkajších dodávkach energie vyvinuli tiež v USA. Jeho pohonom je batéria, ktorá sa implantuje pod kožu a nabíjanie sa uskutočňuje zvonka pomocou indukcie. Zariadenie veľkosti grapefruitu a hmotnosti jeden kilogram dostalo názov AbioCora. Takéto srdce po prvýkrát implantovali pacientovi v USA v júli 2001.

V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave prvýkrát implantovali 47-ročnému mužovi umelé srdce 1. novembra 2017. Podľa generálneho riaditeľa NÚSCH Mongi Msollyho sa muž stal 1741. pacientom vo svete s umelým srdcom SynCardia TAH (Total Artificial Heart).


Join the Conversation