Rozhovor: Byť 30-ročná v riadiacej pozícii by bolo v zahraničí ťažšie

Prečítajte si rozhovor s Luciou Rozkopálovou, riaditeľkou Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS - SlovakAid).

154
154

Bratislava 20. augusta (TASR) – Magisterský titul získala na Oxforde, skúsenosti zbierala v Európskej komisii aj v medzinárodných organizáciach v Bruseli a Indonézii. Riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS – SlovakAid) Lucia Rozkopálová hovorí, že byť ako 30-ročná už štvrtý rok v riadiacej pozícii by bolo v zahraničí ťažšie. Pred skúsenosťou v SlovakAid pôsobila ako riaditeľka odboru inklúzie marginalizovaných rómskych komunít na Ministerstve vnútra (MV) SR.

V rozhovore, ktorý TASR poskytla pri príležitosti Svetového humanitárneho dňa (19. augusta), rozprávala aj o tom, ako sa jej pracuje pre štát, ako funguje rozvojová spolupráca a aké sú jej plány s agentúrou. Vysvetlila tiež, prečo by Slovensko malo pomáhať rozvojovým krajinám.

-Riaditeľkou SAMRS ste od januára, čo vás na tejto práci lákalo?-

Mám rada výzvy. Študovala som rozvojovú spoluprácu. Veľmi ma moja práca baví. Dá sa povedať, že ide o môj „dream job“. Je mi to veľmi blízke, cítim sa v týchto témach ako ryba vo vode.

-Máte za sebou štúdium aj pracovné skúsenosti v zahraničí, prečo ste sa rozhodli pracovať na Slovensku a navyše pre štát?-

Na Slovensku som doma a myslím si, že má čo ponúknuť. Je tu veľmi veľa zaujímavých pracovných príležitostí. Chcem byť súčasťou dobrej veci, akou rozvojová spolupráca nepochybne je.

Čo sa týka práce pre štát – naozaj nie je pravda, že je to nuda a že by tu bol nejaký skostnatený systém. Možno v niektorých aspektoch áno, ale čo sa týka mňa a mojej osobnej skúsenosti, mám možnosť pracovať s profesionálmi na vysokej úrovni a vidím pozitívne výsledky. To ma motivuje a posúva ďalej.

Mám vyštudované medzinárodné štúdiá, politológiu a medzinárodný rozvoj na Oxforde, no to, že som ako 30-ročná už štvrtý rok v riadiacej pozícií by podľa mňa bolo oveľa ťažšie dosiahnuť v krajinách, ako je Francúzsko alebo Anglicko. Kariérny postup je na Slovensku trošku rýchlejší. Keď ste dobrí, rýchlejšie sa vám otvoria dvere.

Na Slovensku sa tiež v štátnej správe vytvárajú „ostrovčeky pozitívnej deviácie“. Sú to napríklad analytické jednotky, ktoré vidíme na rezorte financií, školstva a ďalších. Aj zo SAMRS by som chcela vytvoriť ostrov pozitívnej deviácie, aby o nás ľudia vedeli, prečítali si o nás v médiách a aktívne tu chceli pracovať, aby sme mohli vybrať tých najlepších.

-Veľa ľudí si možno nevie predstaviť, čo všetko SAMRS zastrešuje. Mohli by ste to priblížiť?-

SAMRS je implementačná agentúra ministerstva. Poskytujeme hlavne dotácie zo štátneho rozpočtu pre krajiny ako je Afganistan, Keňa a Moldavsko, kde podporujeme projekty v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Pomáhame aj krajinám s mimoriadnymi humanitárnymi potrebami – ako napríklad Južný Sudán, Sýria a krajiny Blízkeho východu. Potom máme aj špecifické výzvy, do ktorých sa zapájajú organizácie, ktoré následne napr. vysielajú dobrovoľníkov.

SAMRS poskytuje aj mikrogranty, pri ktorých je veľmi dôležitá spolupráca so zastupiteľskými úradmi. Sú to menšie a rýchlejšie projekty, do 10.000 eur.

Máme tiež finančné príspevky, ktoré na základe rozhodnutia ministra poskytujeme organizáciám alebo priamo krajinám, ktoré to potrebujú.

V neposlednom rade máme aj takzvaný nástroj CETIR (Centrum pre transfer skúseností z integrácie a reforiem) – nástroj na výmenu a odovzdávanie skúseností o našom vstupe do NATO a EÚ.

Na snímke riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS – SlovakAid) Lucia Rozkopálová počas rozhovoru pre TASR 18. augusta 2018 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian

-V čom sa táto pozícia líši od vašej predchádzajúcej pozície riaditeľky odboru inklúzie marginalizovaných rómskych komunít na ministerstve vnútra? Aj tam ste sa venovali pomoci ľuďom, avšak na Slovensku.-

Rovnaké je to v tom, že je to práca s projektmi, práca s ľuďmi, a tiež mám šancu pomáhať, aj keď inej cieľovej skupine. Rozdielne je to, že predtým išlo o rozvojové projekty v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku a teraz ide o rozvojové a humanitárne projekty vo svete. Jedným z hlavých rozdielov je teda medzinárodný aspekt.

Osobne cítim rozdiel aj v tom, že teraz som v pozícií štatutára, čo je väčšia zodpovednosť. Pracujem tiež s projektmi, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu, nie z eurofondov. Tento systém mi príde flexibilnejší, mám ročný cyklus, takže sa viem rýchlejšie posúvať ďalej. Inými slovami, pociťujem menej byrokracie. Posledný rozdiel je asi v tom, že agenda SAMRS je rôznorodejšia, mám napríklad k dispozícii viac nástrojov rozvojovej pomoci (klasické projekty, mikrogranty, finančné príspevky, CETIR atď.).

-Keď ste v januári prišli, v akom stave ste agentúru našli? Vnímate nejaké nedostatky?-

Slovenská republika prešla z pozície prijímateľa rozvojovej spolupráce na donora len v roku 2003. V roku 2007 vznikla agentúra SAMRS. Ja som prišla po 10 rokoch jej fungovania. Nastúpila som na rozbehnutý vlak. Na každú inštitúciu sa treba dívať tak, že prešla a prechádza určitým vývojom. Samozrejme, že mám svoje vízie a predstavy ako zefektívniť implementáciu projektov, chod a výsledky SAMRS. Verím, že aj vďaka podpore ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a pracovníkov SAMRS sa nám to spoločne podarí.

-Čo plánujete vo fungovaní agentúry zmeniť?-

Chcem aby SAMRS fungovala profesionálnejšie a chcem, aby sme robili ešte viac lepších projektov. Z môjho pohľadu na to potrebujeme hlavne dve veci. Jednou je zjednodušenie administratívy. V druhom rade by som chcela zlepšiť kritériá výberu projektov a poskytnúť vyššiu objektivitu v hodnotiacom procese. V tomto smere sme už nejaké kroky podnikli. Tohtoročné výzvy sa hodnotili bodovým systémom, vychádzali sme zo systému OECD a zaviedli sme aj systém externých odborných hodnotiteľov. Veľa nových procesov je v štádiu prípravy a tvorby, ich spustenie máme v pláne budúci rok.

-Ako odpovedáte na otázku, „prečo by Slovensko malo pomáhať iným krajinám, keď máme svoje problémy“?-

Súhlasím, Slovensko má veľa vlastných problémov a je dôležité sa v prvom rade venovať im. V mojej bývalej práci som sa napríklad venovala inklúzii marginalizovaných rómskych komunít. Na druhej strane patríme medzi najvyspelejšie štáty sveta, čo si vyžaduje aj určitú mieru zodpovednosti a solidarity voči ostatným. Tiež z toho, že sme súčasťou OECD, OSN a Európskej únie, vyplývajú určité medzinárodné záväzky, ktoré nám napríklad hovoria, koľko percent slovenského rozpočtu má ísť na rozvojovú spoluprácu. Je to o rovnováhe medzi riešením vlastných problémov a pomáhaním iným. Žijeme však v jednom svete.

Na snímke riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS – SlovakAid) Lucia Rozkopálová počas rozhovoru pre TASR 18. augusta 2018 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian

-Sama ste boli dobrovoľníčkou v Dominikánskej republike, ako to ovplyvnilo vaše ďalšie smerovanie?-

Áno, bola to silná skúsenosť. Strednú školu som študovala v Kanade, kde som mala veľký priestor vybrať si predmety podľa toho, čo ma zaujímalo. Bolo tam tiež veľa aktivít mimo klasického študijného systému. Jednou z týchto aktivít bol dvojročný program pre 14 ľudí. Boli sme zapojení do fundraisingovej kampane, robili sme osvetu a počas dvoch rokov sme dokázali vyzbierať viac ako 21.000 kanadských dolárov. Potom sme išli do Dominikánskej republiky, bývali sme v rodinách, pomáhali sme v komunite, chodili sme do detských domovov a domovov dôchodcov. To bol môj prvý kontakt s rozvojovou spoluprácou. Utvrdilo ma to v tom, čo chcem v živote robiť. Som veľmi rada, že teraz môžem viesť SAMRS a vidieť výsledky našich projektov, ktoré majú reálny dopad na život ľudí.

-Ktorý projekt SAMRS by ste vyzdvihli?-

Je veľmi ťažké vybrať jeden projekt, pretože si myslím, že robíme veľa dobrých vecí. Veľmi dobré projekty sú napríklad zamerané na vysielanie dobrovoľníkov. Každý rok podporujeme organizácie, ktoré vysielajú ľudí na polrok alebo na rok do rozvojových krajín. Je to šanca pre bežných Slovákov priblížiť sa k rozvojovej spolupráci a získať iný pohľad na svet. Tak isto, ako som ja bola v Dominikánskej republike, aj ostatným takto vieme dať priestor a upevniť rozvojovú spoluprácu v povedomí širšej verejnosti. Musím povedať, že tieto projekty sú veľmi populárne. Tento rok sme zjednodušili pravidlá a značne odbúrali administratívnu záťaž. Prihlásilo sa nám trikrát viac žiadateľov, ako sme mali finančnú alokáciu.

Ak by som mala vybrať projekt iného druhu, tak spomeniem jeden v Keni, na ktorého oficiálnom otvorení som sa bola aj osobne pozrieť. Sme hlavným partnerom v dvojmiliónovom projekte, ktorý je financovaný z Európskej komisie. Podporujeme 15.000 tisíc malých farmárov v pestovaní kešu orieškov a sezamu. Takže naozaj to má veľmi reálny dopad na ľudí. Dôležité pri tomto projekte je aj to, že sme síce hlavným garantom, ale robíme to v spolupráci s Poliakmi, Maďarmi a Čechmi. Schopnosť realizovať spoločné projekty je znakom našej kvality. Chcem, aby SAMRS bola moderná fungujúca inštitúcia s kredibilitou a aby s nami zahraniční partneri chceli aktívne spolupracovať aj na ďalších podobných projektoch. Preto sme naštartovali proces európskej certifikácie SAMRS, ktorý bude ukončený v lete 2019.

-Ako sa vlastne rozhoduje, kam pôjdu financie SlovakAid?-

Máme Stratégiu rozvojovej spolupráce na päť rokov a Zameranie na jeden rok. Predkladá ich ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a schvaľuje ich vláda. SAMRS tieto strategické dokumenty implementuje. Nejde však o jednostranné rozhodovanie, na príprave stratégie s ministerstvom spolupracujeme. Na začiatku roka, hneď ako ministerstvo financií otvorí rozpočet, vyhlásime výzvy na projekty a potom nasleduje klasický projektový cyklus: žiadatelia sa prihlásia, prebehne hodnotiaci proces a hodnotiaca komisia odporučí projekty na schválenie ministrovi. Minister podpíše rozhodnutia, SAMRS podpíše zmluvy s prijímateľmi a začíta sa implementácia projektov.

-Kto sú vaši hlavní partneri? Sú to len mimovládne organizácie alebo aj podnikateľské subjekty?-

Väčšinou sú to mimovládne rozvojové organizácie, takže náš prirodzený partner pre komunikáciu je Platforma mimovládnych rozvojových organizácií. Ako som spomínala, dôležité sú aj zastupiteľské úrady – či už pri komunikácii alebo monitorovaní projektov. Spolupracujeme aj s inštitúciami ako OECD, spoločné projekty plánujeme napríklad s UNDP, USAID a UNESCO. Podnikatelia sú, samozrejme, veľmi dôležití a snažíme sa ich viac zapájať do rozvojovej spolupráce. Môžu sa zapojiť do každej výzvy, miera spolufinancovania je však vyššia, nie je to 10 percent, ale 20 percent.

-Na čom momentálne pracujete?-

Väčšinu výziev sme vyhlásili na začiatku roka a v lete sme porovnali, akú máme zvyšnú alokáciu, koľko projektov sme zazmluvnili alebo sme v procese zazmluvňovania. Následne sme to zhodnotili a pracujeme ešte na dvoch ďalších výzvach. Jedna výzva bude konkrétne zameraná na pomoc obyvateľom Ukrajiny. Druhá výzva bude v oblasti globálneho a rozvojového vzdelávania. Je to jediná výzva, ktorá sa realizuje na Slovensku a je zameraná na podporu zapájania tém globálneho a rozvojového vzdelávania do študijných osnov na našich vysokých a stredných školách.


Join the Conversation