Slovenské pohľady približujú život a prácu jazykovedca H. Barteka

Jazykovedec Ján Kačala pokračuje v cykle Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí. V tomto čísle sa objektom jeho záujmu stal život a vedecká práca jazykovedca Henricha Barteka.

37
37

Bratislava 13. marca (TASR) – Marcové číslo mesačníka Slovenské pohľady ako úvodník publikuje úvahu spisovateľky Gabriely Rothmayerovej Rusko a matriošky. Nie je to však o ruskom štáte, ale o kriminálnom pozadí prípadu bývalého majiteľa televízie Markíza. Ten autorke poslúžil na všeobecnejší pohľad do politického zákulisia nášho parlamentu v nedávnej minulosti.

Rozsiahlu literárnovednú štúdiu „Z histórie i súčasnosti spolku Detvan v Prahe“ napísal Peter Cabadaj, pričom sa zameral najmä na literárne aktivity mladých slovenských spisovateľov študujúcich na rozhraní 19. a 20. storočia v tomto meste.

Literárnovedný, ale i politologický charakter má štúdia Márie Bátorovej „Socialistický realizmus a jeho podoby v slovenskej literatúre (Tvorba Dominika Tatarku a Františka Hečka.)“ Literárna vedkyňa sa v nej vracia do obdobia konca štyridsiatych a začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia a poukazuje na to, ako totalitná ideológia ovplyvnila literárnu tvorbu aj tých najtalentovanejších epikov.

Brniansky literárny vedec Ivo Pospíšil v historizujúcom a prierezovom článku „Dlhá a bohatá cesta“ sprítomnil históriu a kľúčové problémy brnianskych česko-slovenských konferencií v rokoch 1997-2017.

Širokú filozofujúcu esej „Kniha ako dielo – Work in Progress“ napísal Vincent Šabík. Nachádzame tu aj nasledujúcu myšlienku: (Súčasná) „estetika má už nemalé ťažkosti s definíciou umenia a umeleckého diela ako kategóriami. Dilema diferenciácií medzi moderným, postmoderným a predmoderných sa iba radikalizuje.“

Jazykovedec Ján Kačala pokračuje v cykle Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí. V tomto čísle sa objektom jeho záujmu stal život a vedecká práca jazykovedca Henricha Barteka.

Publicistický žáner rozhovoru s esejistickou štylizáciou predstavuje „archívny Rozhovor“ Ľuby Šajdovej s jazykovedcom a vysokoškolským pedagógom Jozefom Mistríkom. Rozhovor má citačný názov „Menej balastu, viac zmysluplnosti“.

Z neliterárneho prostredia je rozhovor Daniely Ostatníkovej s lekárom, vysokoškolským  pedagógom a šéfredaktorom Bratislavských lekárskych listov Ivanom Hulínom “Univerzitné štúdium sa mení na výkony“ o vzťahu vedeckého bádania a univerzitného vzdelávania.

Próza je zastúpená poviedkou Petra Andrušku „Obraz“, lyrický žáner reprezentuje „veniec sonetov“ Martina Chudíka a ukážky z najnovšej tvorby Borisa Brendzu. Literárne podložie má aj krátka filozofujúca esej Pavla Tomašoviča „Proti noci v ústrety spolubytiu“, inšpirovaná reedíciou Tatarkovho diela „Sám proti noci“. Žáner literatúry faktu napĺňa ukážka z diela Milana Vároša „Osudy korunovačných klenotov na Slovensku“.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dalimíra Hajka na knihu rozhovorov Jána Štrassera s knižnými vydavateľmi na Slovensku“ Osem vytrvalých“ a recenziu Petra Andrušku na básnickú zbierku Jaroslava Rezníka „Keď stíchne naša krv“.

V spoločenskej rubrike časopis publikuje nekrológ za literárnym kritikom a prekladateľom Jozefom Marušiakom a v rubrike Pripomíname si ako najstarších marcových jubilantov uvádza prozaičku Eriku Podlipnú, historika umenia Jána Bakoša, básnika a humoristu Milana Lechana, básnika Petra Telúcha a prozaičku Oľgu Feldekovú (všetci 75).


Join the Conversation