Starosta Bernolákova: Toto si myslí o zefektívnení obcí pri Bratislave

Pýta sa, ako bude potom vyzerať rozpočet obce a ako veľmi bude môcť byť autonómna vo všetkých svojich rozhodnutiach, keď už bude pod niekoho patriť.

36
36

Bratislava 11. júla (TASR) – Analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií upozorňujúca na možnosti zefektívnenia samosprávy na území Bratislavy sa podľa starostu Bernolákova (okres Senec) Richarda Červienku zrejme nestretne s pozitívnym ohlasom v obciach v okolí hlavného mesta. Starosta Chorvátskeho Grobu (okres Senec) Radovan Benčík však vidí budúcnosť v zlučovaní obci a vytváraní administratívnych celkov.

Rezort financií zverejnil v utorok (10.7.) analýzu IFP, podľa ktorej by Bratislava a Košice mohli fungovať efektívnejšie, stačilo by zmeniť ich administratívne usporiadanie. Možnosťou je aj zlúčenie kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú, prípadne realizácia usporiadania samosprávy podľa konceptu Veľké mesto, v rámci ktorého by sa k Bratislave pridružili satelitné obce spadajúce pod okresy Pezinok, Senec a Malacky.

„Bernolákovo patrí medzi najväčšie obce v Bratislavskom kraji a má záujem aj naďalej zostať obcou. Tu nerezonuje téma byť mestom, nie to ešte spájať sa s mestom, i keď je to Bratislava,“ povedal pre TASR Červienka. Obavy a otázky sú podľa neho aj ohľadom financovania. Pýta sa, ako bude potom vyzerať rozpočet Bernolákova a ako veľmi bude môcť byť obec autonómna vo všetkých svojich rozhodnutiach, keď už bude pod niekoho patriť. „Ak bude táto téma oficiálne na stole, určite je potrebné k tomuto referendum, v ktorom sa občania jasne vyjadria,“ podotkol.

Starosta Chorvátskeho Grobu je presvedčený, že ak by parlament a ministerstvo vnútra chceli skutočne urobiť reformu samosprávy a výrazne ušetriť, tak by mali zlúčiť malé obce, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov do väčších celkov. „Najväčšia obec v danom regióne, ku ktorej by boli administratívne pripojené iné obce, by bola „stredisková“,“ vysvetlil. Tu vidí priestor na výrazné šetrenie. Súhlasí aj s tým, aby mali Bratislava a Košice oveľa menej starostov mestských časti ako v súčasnosti.

„Čo sa týka Chorvátskeho Grobu, minimálne jedna jeho časť, Čierna Voda, v ktorej dnes žijú dve tretiny občanov celej obce, je mentálne aj geograficky zrela na pripojenie k Bratislave,“ uviedol Benčík. Vie si predstaviť aj pripojenie celej obce k Bratislave, a to i za cenu, že by prišli o post starostu. „Naša obec ma dnes 6028 trvalo prihlásených občanov a ďalších 2500 bez prihlásenia, pričom z nich má väčšina trvalý pobyt už aj tak v Bratislave, kam každodenne väčšina dochádza za prácou,“ spresnil.

Podľa realizovaného modelu zmeny administratívneho usporiadania by podľa rezortu financií mohla Bratislava ušetriť päť až 19,9 milióna eur ročne. Medzi navrhovanými modelmi je aj prechod na jednoúrovňovú samosprávu bez mestských častí, prípadne model okresov, ktorý by v Bratislave znamenal, že by sa terajších 17 mestských častí pretransformovalo v rámci správy na päť okresov.


Join the Conversation