Bývalý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun sa dožíva 75 rokov

Na post generálneho tajomníka OSN nastúpil Pan Ki-mun po takmer štyroch desaťročiach strávených v diplomatických službách.

45
45

New York/Soul/Bratislava 13. júna (TASR) – Bol v poradí ôsmym mužom na poste generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN). Na čele najväčšej medzinárodnej organizácie na svete, ktorá združuje v súčasnosti 193 krajín stál desať rokov (2007-2016). Hovoria o ňom ako o rodenom diplomatovi so schopnosťou nerobiť si nepriateľov. Vo štvrtok 13. júna sa juhokórejský diplomat a bývalý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun dožíva 75 rokov.

Narodil sa 13. júna 1944 vo farmárskej rodine v Umsongu v Kórejskej republike. V roku 1970 získal akademickú hodnosť v odbore medzinárodných vzťahov na prestížnom inštitúte vyššieho vzdelávania na Národnej univerzite v Soule. V tom istom roku začal pracovať na juhokórejskom ministerstve zahraničných vecí, pričom jeho prvým pôsobiskom sa stala India. Študoval tiež na Harvardovej univerzite v USA, na ktorej získal v roku 1985 titul magister v odbore verejná správa. 

Predtým, ako sa v januári 2004 stal ministrom zahraničných vecí, bol poradcom dvoch juhokórejských prezidentov pre otázky národnej bezpečnosti a vykonával ďalšie funkcie. Ako šéf diplomacie a neskôr ako vyslanec Soulu pri OSN zohral Pan Ki-mun dôležitú úlohu pri riešení severokórejskej jadrovej krízy. 

Na post generálneho tajomníka OSN nastúpil Pan Ki-mun po takmer štyroch desaťročiach strávených v diplomatických službách. Jeho prvé funkčné obdobie začalo plynúť 1. januára 2007, keď vo funkcii nahradil Kofiho Annana. Na ďalšie obdobie až do 31. decembra 2016 bol jednomyseľne potvrdený 21. júna 2011. Na čele OSN ho od 1. januára 2017 vystriedal portugalský expremiér António Guterres.

Pan Ki-mun považuje osobné stretnutia svetových politikov za kľúčové pre ukončenie konfliktov alebo záležitostí, ako sú klimatické zmeny či boj proti chudobe. Roky potláčal hnev z politikov, ktorí bez prestania “zásobujú vojnový stroj” v Sýrii, porušujú ľudské práva a bránia dodávkam humanitárnej pomoci hladujúcim ľuďom.

Za hlavnú prioritu svojho pôsobenia vo funkcii označil Pan Ki-mun klimatickú zmenu a parížsku klimatickú dohodu. Napriek tomu pri hodnotení svojho desaťročného pôsobenia na čele OSN na poslednej tlačovej konferencii v New Yorku povedal, že jeho úspechy zatienili veci, ktoré “sú viac na poľutovaniahodnej strane”. Okrem Sýrie hovoril o riziku genocídy v Južnom Sudáne a strachu, že sa nepodarí uplatniť parížsku klimatickú dohodu. Zároveň vyzval svetových vodcov a Bezpečnostnú radu OSN, aby prijali opatrenia, ktoré ukončia násilie v Sýrii a zabránia možnej genocíde v Južnom Sudáne aj keby mali byť tieto opatrenia represívne.

Pôvodne sa očakávalo, že Pan Ki-mun sa po pôsobení vo funkcii šéfa OSN bude uchádzať o post prezidenta Kórejskej republiky. Tieto očakávania sa nenaplnili, pretože po návrate do Soulu vyhlásil, že kandidovať nebude.

V súčasnosti je Pan Ki-mun členom tzv. Rady starších, čiže apolitickej skupiny prominentných osobností a bývalých štátnikov, ktorú v roku 2007 založil bývalý juhoafrický prezident Nelson Mandela. Rada sa zameriava na podporu mieru, spravodlivosti a ľudských práv vo svete. “Rada starších a OSN zdieľajú rovnaké hodnoty v oblasti spravodlivosti, solidarity a odhodlania bojovať za mier a ľudské práva,” vyhlásil bývalý prvý muž OSN.

Pan Ki-mun navštívil vo funkcii generálneho tajomníka OSN dvakrát aj Slovensko. Prvý raz to bolo koncom januára 2008, keď zavítal tiež do Piešťan. Druhýkrát tak urobil v polovici októbra 2015, kedy okrem iného spoznal históriu Levoče i Spišský hrad a na Univerzite Komenského v Bratislave si prevzal čestný doktorát a stal sa v poradí 118. držiteľom titulu “doctor honoris causa”.


Join the Conversation