História a fungovanie Spolkového snemu a Spolkovej rady v Nemecku

Ustanovujúce zasadanie prvého Spolkového snemu sa uskutočnilo 7. septembra 1949 v Bonne vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike.

389
389

Berlín/Bratislava 22. septembra (TASR) – V nedeľu 24. septembra sa v Nemecku uskutočnia voľby do Spolkového snemu (Bundestag).

Ustanovujúce zasadanie prvého Spolkového snemu sa uskutočnilo 7. septembra 1949 v Bonne vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike.

Jej bývalé hlavné mesto Bonn bolo sídlom Spolkového snemu do roku 1999, kedy sa nemecký parlament presťahoval do súčasného hlavného mesta Berlína. Spolkový snem v súčasnosti sídli v zrekonštruovanej budove Ríšskeho snemu (Reichstag). Novorenesančná budova bola postavená v rokoch 1884-1894 a svojmu účelu slúžila do roku 1933, keď za doteraz celkom neobjasnených okolností vyhorela. Prešla odvtedy niekoľkými rekonštrukciami, ale v dôsledku rozdelenia Nemecka a studenej vojny sa sídlom nemeckého parlamentu stala až v roku 1999, deväť rokov po znovuzjednotení Nemecka.

Poslanci Spolkového snemu sú volení v tajných, slobodných a priamych voľbách na štvorročné funkčné obdobie občanmi Nemecka. Do Bundestagu môže byť zvolený každý občan Nemecka po dovŕšení 18 rokov.

Voliči majú dva hlasy. Jedným volia priamo konkrétnu osobnosť a druhý hlas odovzdávajú strane, ktorej kandidáti sa do Bundestagu dostávajú na základe pomerného volebného systému. Počet poslancov kolíše kvôli volebnému systému a existencii takzvaných prevísajúcich, resp. vyrovnávajúcich mandátov. Po ostatných nemeckých parlamentných voľbách v roku 2013 zasadlo do poslaneckých lavíc 631 poslancov, jedno kreslo je však neobsadené. Na čele Bundestagu stojí predseda, ktorého v tajnej voľbe volia poslanci Spolkového snemu. Zvyčajne je ním predstaviteľ najsilnejšej politickej strany.

Spolkový snem ako najvyšší zákonodarný orgán plní mnohé funkcie. Okrem prijímania zákonov a zmien v nemeckej ústave volí spolkového kancelára a podieľa sa na voľbe spolkového prezidenta, spolkových sudcov a členov ďalších spolkových orgánov. Schvaľuje medzinárodné zmluvy a prijíma spolkový rozpočet. Vykonáva kontrolu spolkovej vlády, spolkovej exekutívy, dohliada na činnosť tajných služieb a na nasadenie nemeckej armády – Bundeswehru.

Druhým nemeckým orgánom so zákonodarnou iniciatívou, podobnou ako Bundestag, je Spolková rada (Bundesrat), ktorá sa niekedy označuje za hornú či druhú komoru nemeckého parlamentu. Bundesrat je totiž orgán, ktorý reprezentuje nemecký federalizmus.

Spolková rada je zložená zo zástupcov jednotlivých spolkových krajín. Má 69 takzvaných riadnych členov, zvolených podľa počtu obyvateľov jednotlivých spolkových krajín na štyri roky. Každá spolková krajina má minimálne troch zástupcov. Krajina s viac ako dvoma miliónmi občanov má štyroch zástupcov. Krajiny s viac ako šiestimi miliónmi obyvateľov majú päť zástupcov. Najviac, teda šesť členov, majú spolkové krajiny s viac ako siedmimi miliónov obyvateľov.

Členov Spolkovej rady vyberajú či odvolávajú vlády jednotlivých spolkových krajín. Zástupcovia Spolkovej rady majú imperatívny mandát, čo znamená, že sú pri hlasovaní viazaní postojmi svojich krajinských vlád. Na čele Bundesratu stojí štvorčlenné predsedníctvo, ktoré sa mení každých 12 mesiacov počas štvorročného volebného obdobia. V predsedníctve sa striedajú predsedovia vlád spolkových krajín.

Zástupcovia Spolkovej rady majú právo sa zúčastňovať na rokovaniach Spolkového snemu a spolková vláda je napríklad povinná predložiť Spolkovej rade všetky svoje legislatívne návrhy, ešte pred zasadnutím Bundestagu.

In this article


Join the Conversation