Horné Pršany neovplyvnila blízkosť krajského mesta

Prvá písomná zmienka o nej pod menom Persen sa datuje rokom 1407, neskôr Persan, Prssan, Persiny či Prschen a napokon v roku 1920 Horné Pršany.

100
100

Horné Pršany 29. septembra (TASR) – Hoci je obec Horné Pršany vzdialená od centra Banskej Bystrice len desať kilometrov a od jej sídliska Radvaň ešte menej, v jej atmosfére vôbec necítiť vplyv mesta. Podľa miestnej kroniky z roku 1928 sa dedina volá Pršany “nepochybne preto, že tu často prší”. Nepreteká ňou žiadny potok.

Prvá písomná zmienka o nej pod menom Persen sa datuje rokom 1407, neskôr Persan, Prssan, Persiny či Prschen a napokon v roku 1920 Horné Pršany.

V posledných desaťročiach sa počet obyvateľov pohybuje medzi 380 až 400. Veľa nových stavebných pozemkov nemá a ľudia, ktorí chcú žiť na vidieku, ale zároveň chcú mať blízko k nutným verejným službám, volia odkúpenie a prerábanie staršieho domu. Obecný rozpočet sa pohybuje od 100 do 110.000 eur.

Kto smeruje do Pršian, ide stále do kopca. Obec leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom, mesto pod Urpínom má “len” 362 metrov nad morom. Kedysi ju prezývali “Maslový vŕšok”. V takmer každom dome totiž mali dve – tri kravy i ovce a miestne ženy, ktoré chodievali slúžiť do mesta, si privyrábali predajom masla, mlieka či tvarohu.

“Keď nastal rozvoj baníctva a spracovania rúd v Banskej Bystrici a okolí, začala sa táto časť Kremnických vrchov využívať na ťažbu dreva do baní a spracovanie na drevené uhlie, potrebné do hút a hámrov na tavenie rúd. Okolité lesy ponúkali množstvo dreva a predkovia nedbali ani na to, že sa na Pršanoch nenachádza výdatný potok a založili si uhliarsku osadu.”

“Uhliarstvom sa živili tri-štyri storočia, najmä za rozmachu Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. Na výrobu dreveného uhlia nadväzovalo ďalšie zamestnanie Pršancov – povozníctvo, ktoré pretrvalo až do polovice 20. storočia.”

“Po útlme ťažby a spracovania rúd sa chlapi začali venovať drevorubačstvu, chovu dobytka a poľnohospodárstvu, hoci pôda na horských svahoch bola málo výnosná. V prvej polovici 20. storočia sa začali rozmáhať remeslá ako obuvníci, murári, stolári, debnári.”

“Mladé dievčence chodili do služby do bohatých sedliackych, meštianskych či židovských rodín, po čase aj do tovární,” priblížil pre TASR históriu dediny starosta Ivan Dobrota.

V Horných Pršanoch sa dočkali vodovodu až po skončení vojny, dovtedy brali vodu zo studní alebo z potoka vzdialeného dva až tri kilometre. V roku 1947 už mali nielen vodu, aj elektrickú sieť.

Podľa dobových dokumentov počas svojho pôsobenia na radvanskej fare štúrovský básnik Andrej Sládkovič založil v Horných Pršanoch v roku 1858 cirkevnú evanjelickú školu. Drevenica neskôr doslúžila, a preto v roku 1907 postavili v obci novú ľudovú školu, ktorá ako malotriedka fungovala až do roku 1975. Odvtedy deti dochádzajú do banskobystrickej základnej školy v Radvani.

Poctiví voliči

V Horných Pršanoch sú najčastejšími priezviskami Dobrota, ako sa napokon volá aj hlava obce, potom Riečan a Snopko. Aby bolo jasné, o ktorú rodinu ide, majú i svoje ďalšie pomenovania.

“Ak mal ženu z Badína, tak bol do badínčanov, cestárovie zasa preto, že ich príbuzný bol kedysi cestár. Debnárovie, to je ku nám do Dobrotov, lebo starý otec bol debnár a kečkárovie, lebo starý pán Dobrota nosieval ako Jánošík kečky.”

“Ľudia tak vraveli do kečkárov. K Talianovi preto, lebo starý ujčok Riečan bol na talianskom fronte,” priblížil miestne pomenovania rodín v obci starosta Ivan Dobrota.

Komunálne voľby síce budú až 10. novembra, ale už dnes je zjavné, že má pred sebou ďalšie štyri roky vo funkcii starostu. Nemá protikandidáta a stačí mu jeden hlas. V posledných voľbách pritom boli až štyria kandidáti.

“V obecnom zastupiteľstve máme piatich poslancov, teda maximum na počet obyvateľov v našej obci. Tak, ako som ja sám kandidát na starostu, boli len piati na poslancov. Na poslednú chvíľu som ešte nahováral ľudí, takže nakoniec máme sedem, z toho štyria doterajší poslanci. Pred štyrmi rokmi bolo asi 12 kandidátov na poslancov a štyria na starostu,” konštatoval pre TASR Dobrota.

Podľa neho dedina pri volebnej účasti zväčša nejde pod 60 percent, či už ide o voľby komunálne, parlamentné alebo prezidentské. Pri voľbách do Európskeho parlamentu je to už horšie, ale účasť Pršancov je vždy nad celoštátny priemer.

“Keď hlava rodiny zavelí, ide sa voliť. Pri európskych to bolo naposledy okolo 40 percent, nebolo to žiadne terno. Ľudí to veľmi nezaujíma. Chodia na voľby, ale ako ktoré,” dodala hlava obce.

Dobrota by privítal, keby na zasadnutia obecného zastupiteľstva chodilo viac ľudí. Väčšinou ich príde len pár a tí istí.

Čertova skala a Zemetras

Hoci obec Horné Pršany ani nie so 400 obyvateľmi nemá kostol, má v strede dediny historickú zvonicu a aj dve krčmy, potraviny, práčovňu a atrakcie, o ktorých netušia ani jej “susedia” v Banskej Bystrici.

“V kronike, ktorú si obec začala písať len v roku 1928, je zaznamenané, že občania majú zvonicu už od roku 1757. Bohužiaľ, písomné dôkazy nie sú, informácie sú len z ústneho podania.

“Je v nej umiestnený neskorobarokový zvon od neznámeho autora, ktorý je kultúrnou pamiatkou pochádzajúcou tiež z roku 1757. Ten už nie je funkčný, praskol a potreboval by rekonštrukciu.”

“V obci fungovala Slovenská evanjelická jednota, ktorá pre obec zakúpila nový zvon a v roku 1939 ho v rámci služieb Božích posvätila. Zvonica prešla niekoľkými rekonštrukciami, poslednú sme robili v roku 2012,” priblížil starosta Horných Pršian Ivan Dobrota.

Podľa neho, kto sa k nim vyberie na výlet, má o celodenný program postarané. Po turistickej značke sa dostane k zaujímavému prírodnému úkazu – jaskyniam Kremenia, ktoré sú v štvrtom stupni ochrany a sú pravdepodobne jediné svojho druhu na Slovensku.

Turistické možnosti v tejto oblasti Kremnických vrchov tým ale nekončia. K ďalším zaujímavostiam patrí studnička, kde v skale obrastenej machom je vyrytý text písaný údajne v runovom písme. Hoci sa jeho pravosť spochybňuje, návštevníci majú možnosť uvidieť aj takú zvláštnosť.

Ďalej Čertovu skalu či kamenné bralo, ktoré vyzerá ako rozprávková postava Zemetras. Obec vlani na jeseň vynovila rozhľadňu, ktorá v prípade pekného počasia ponúka jedinečný výhľad na široké okolie.

Ako tvrdí starosta, komu by sa málilo, môže navštíviť ich “izbu” tradícií, kde sa z historických fotografií miestnych obyvateľov dozvie viac o tom, ako sa kedysi žilo na Pršanoch, ako sa tam ľudia spolu stretávali a veselili. Nájdu tam i slovník typických výrazov Pršancov a rôzne dobové predmety z ich domácností.

V Horných Pršanoch o kultúrne vyžitie nie je núdza

Každých 40 dní majú Horné Pršany nejakú väčšiu kultúrno-spoločenskú akciu, ktorá ľudí i celú dedinu spája. Začínajú v januári Pršianskym plesom, ktorý sa zatiaľ konal len dvakrát, ale podľa starostu Ivana Dobrotu a reakcií ľudí, vždy úspešne. Plesajúci si vraj zabezpečili vstupenky rovno aj na budúci rok.

“Nasledujú fašiangy, ktoré sú s Hornými Pršanmi doslova previazané. Konajú sa od prvej polovice 20. storočia a táto tradícia sa u nás dodržiava dodnes. Zídu sa mládenci v krojoch s pávími perami a ide sa od domu k domu, všetko je, masky aj muzika. Fašiangujeme tri dni,” vraví starosta. Farára robieva už asi 25 rokov, a tak vždy pochováva basu. Deťom v decembri zas robí Mikuláša.

Obec každoročne organizuje Turíčny pochod krížom cez Kremnické vrchy, v tomto roku sa konal už po 11. raz. Jej novou tradíciou sú Dni obce, ktorými v polovici roka už tretíkrát ožilo každé miesto v dedine.

Naopak, tou starou sú stretnutia na konci augusta, ktorými si miestni pripomínajú SNP a zároveň sa lúčia s prázdninami a letom. Okrem futbalového zápasu “emigranti”, teda prisťahovalci a “pršanci” sa vždy večer rozhorí vatra. Jeseň už pravidelne patrí dôchodcom, ktorí vedia zaplniť sálu kultúrneho domu.


Join the Conversation