M. Čaplovič: Československí letci boli súčasťou vylodenia v Normandii

Napriek rozsiahlym prípravám na spojeneckú inváziu Nemci v počiatočných fázach operácie Overlord neverili, že ide skutočne o inváziu, povedal Čaplovič.

44
44

Bratislava 5. júna (TASR) – Vylodenia v Normandii sa zúčastnili aj československí letci. Ich úlohou bolo poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. V súvislosti s oslavami 75. výročia vylodenia v Normandii to uviedol riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.

“Naši stíhači počas prvého dňa vykonali spolu 144 bojových štartov v súhrnnom čase 281,15 operačných hodín,” skonštatoval s tým, že boli súčasťou 134. československého stíhacieho krídla a 311. československej bombardovacej perute britského Kráľovského letectva.

Ich úlohou bolo podľa jeho slov poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. “Nepriateľská letecká činnosť však až do neskorých nočných hodín nebola v priestore operačného nasadenia československých letcov zaregistrovaná,” podotkol.

Ako priblížil, prípravou operácie Overlord poverili náčelníka štábu hlavného veliteľa spojeneckých síl britského generálporučíka Fredericka E. Morgana. Doplnil, že s vykonaním akcie súhlasili vtedajší britský premiér Winston Churchill aj americký prezident Franklin D. Roosevelt.

Za hlavného veliteľa spojeneckých expedičných síl vymenovali amerického generála Dwighta D. Eisenhowera. Hoci bola akcia naplánovaná na 5. júna, kvôli nepriaznivému počasiu ju podľa jeho slov o deň odložili.

Poznamenal, že spojenecké velenie vyčlenilo na inváziu 39 divízií, 12 samostatných brigád a desať oddielov špeciálnych jednotiek “commandos” a “rangers”. Vo vzduchu plnilo úlohy podľa jeho slov okolo 10.900 bojových, viac než 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov. Na mori to bolo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí. Priestor, v ktorom sa uskutočnila spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich samostatných sektorov, pláží, a to Utah, Omaha, Gold, Juno, Sword.

Proti spojencom podľa Čaploviča stáli nemecké jednotky 709., 352. a 716. pešej divízie. V tyle nemeckých vojsk podľa jeho slov zoskočili, resp. pristáli príslušníci americkej 82. a 101. vzdušnej výsadkovej divízie, ako aj britskej 6. vzdušnej výsadkovej divízie.

“Napriek rozsiahlym prípravám na spojeneckú inváziu Nemci v počiatočných fázach operácie Overlord neverili, že ide skutočne o inváziu. Sám ríšsky kancelár Adolf Hitler bol presvedčený o tom, že sa spojenecká invázia uskutoční pri Calais, teda v priestore najbližšom k Veľkej Británii,” povedal Čaplovič.

Nemci podľa jeho slov útok na pobrežie v Normandii považovali len za akúsi klamlivú vojenskú operáciu. “Preto neboli do Normandie presunuté obrnené jednotky nemeckej 15. armády z priestoru Pas-de-Calais, ktoré mohli zohrať rozhodujúcu úlohu v boji so spojeneckými inváznymi silami,” zhodnotil.

Dodal, že keď nemecké velenie pochopilo, o čo naozaj ide, spojenci mali na pobreží už vybudované predmostia hlboké dva až deväť kilometrov, do ktorých prisúvali ďalšie sily a prostriedky. “Na konci najdlhšieho dňa sa v Normandii nachádzalo 176.000 spojeneckých vojakov s výzbrojou, výstrojom a ostatným materiálom nevyhnutným na vedenie bojovej činnosti,” uzavrel.


Join the Conversation