M. Lajčák: Pakt OSN o migrácii krajiny k ničomu nenúti

Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017.

134
134

Bratislava 3. novembra (TASR) – Globálny pakt OSN o migrácii je politický dokument, ktorý členské krajiny do ničoho nenúti. Formulovanie migračnej politiky ostáva suverénnym právom každého štátu. Dokument sa však snaží krajinám pomôcť eliminovať negatívne a posilniť pozitívne stránky migrácie. V piatok (2. 11.) to povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), ktorý zároveň vyzval na konštruktívnu diskusiu bez dezinformácií.

“Môžeme sa o tom dokumente rozprávať, koľko chceme, ale rozprávajme sa o tom, čo v ňom je a čo je jeho zmyslom, a nie nejaké nezmysly, že sa tým zaväzujeme, že prijmeme x migrantov a že im budeme platiť x stoviek eur mesačne. Nič nie je ďalej od pravdy ako takéto bludy, ktoré niektorí ľudia aktívne šíria,” uviedol Lajčák, podľa ktorého sa v dokumente nepíše, že migrácia je ľudské právo, ani to, že nie je rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou.

Lajčák tiež pripomenul, že migrantmi sú aj Slováci žijúci v zahraničí. “Myslím si, že ani my nechceme pri občanoch SR, ktorí žijú po celom svete, aby im niekto ubližoval a zbavoval ich občianskych, sociálnych alebo ekonomických práv len preto, že sa tam nenarodili. A o tom to je, aby sa ľudia nedelili na občanov prvej a druhej kategórie podľa toho, kde sa narodili,” zdôraznil minister, podľa ktorého je migrácia fakt, pred ktorým si ľudia nemôžu zakrývať oči.

S ministrovými vyjadreniami nesúhlasí koaličná SNS, ktorá ich považuje za jeho osobný postoj. Konečný návrh globálneho paktu považujú národniari za “nevyvážený, kontradiktorický dokument, ktorý zavádzaním nových politických mechanizmov, nástrojov a záväzkov vstupuje do integrity suverénnych štátov a závažne oslabuje ich zvrchovanosť v oblasti regulácie a výkonu migračnej politiky”. Oficiálny postoj Slovenska by sa podľa strany mal najprv prerokovať v orgánoch Národnej rady (NR) SR a na koaličnej rade.

Odstúpenie od paktu a nepodpísanie dokumentu už avizovali Austrália, Maďarsko, Spojené štáty a Rakúsko. Rakúske rozhodnutie Lajčák podľa svojich slov prijal s poľutovaním. Pripomenul, že Rakúsko sa zúčastňovalo všetkých rokovaní o pakte, a dokonca formulovalo stanoviská Európskej únie. “Prečítal som si aj údajné argumenty, na základe ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté. Musím povedať, že nezodpovedajú realite,” uviedol slovenský minister.

Český premiér Andrej Babiš vo štvrtok (1. 11.) navrhol, aby dokument nepodpísala ani Česká republika. Podľa jeho názoru pakt stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček v piatok počas pracovnej návštevy Slovenska povedal, že ide o Babišov osobný názor a česká vláda bude o svojom postoji ešte diskutovať. “ČR však dlhodobo deklaruje, že niektoré časti globálneho paktu o migrácii považuje za nešťastné,” dodal. O pravdepodobnom odstúpení svojej krajiny od paktu v piatok hovoril aj poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.


Join the Conversation