Pred 90 rokmi sa narodil kňaz A. Srholec, podporovateľ ľudí v núdzi

Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici v roľníckej rodine ako jedno zo siedmich detí. V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa...

52
52

Skalica/Bratislava 12. júna (TASR) – Rímskokatolícky kňaz, salezián, politický väzeň, charitatívny pracovník a publicista Anton Srholec zasvätil svoj život boju za demokraciu a starostlivosť o ľudí v núdzi. Od jeho narodenia uplynie v stredu 12. júna 90 rokov.

Tohoročný prvomájový galavečer bol vyvrcholením celonárodnej ankety s názvom Najväčší Slovák, ktorú vyhlásila RTVS na jeseň 2018. Anton Srholec sa v ankete umiestnil na treťom mieste. Ešte pred vyvrcholením ankety uviedla RTVS 3. apríla 2019 dokument a diskusiu o Srholcovi, ktorého príbeh predstavil emeritný arcibiskup Róbert Bezák.

“Želal by som si, aby v tomto relatívne a stále tvrdím bohatom svete v teple a istom sociálnom, zdravotnom zabezpečení, aby pribúdalo ľudí, ktorí nežijú len pre to, aby mali, ale aby sa stávali priateľmi, budovali mosty, aby si podávali ruky,” uviedol v roku 2014 rozhovore pre TASR Anton Srholec. V rozhovore ďalej dodal, že v našej spoločnosti je veľa rán a je dôležité, aby sme sa s citom a s láskou týchto rán dotýkali. “Prichádzame k tomu, že nežijeme len z chleba, že žijeme z každého slova a z múdrosti,” povedal pre TASR saleziánsky kňaz a filantrop.

Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici v roľníckej rodine ako jedno zo siedmich detí. V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Jeho celoživotným záujmom bola však aj teológia a jej praktická, účinná aplikácia v súčasnom svete.

Po maturite v roku 1951 sa pokúsil odísť na teologické štúdiá do Talianska, ale chytili ho na hraniciach a odsúdili na 12 rokov väzenia. Prevažnú časť trestu si odpykal v jáchymovských uránových baniach. Po amnestii v roku 1960 pracoval ako robotník na stavbách a vo fabrikách. V ostravských oceliarňach mu umožnili študovať cudzie jazyky a urobil si štátne skúšky z angličtiny a nemčiny. Dva razy sa hlásil do bratislavského kňazského seminára, kde ho však neprijali. Po Pražskej jari, v roku 1969, dostal povolenie vycestovať na tri mesiace do Talianska. Ostal tam rok, dokončil si teologické vzdelanie na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne a za kňaza ho vysvätil pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970.

Po návrate na Slovensko pôsobil Anton Srholec ako kostolník s povolením vypomáhať v kňazských povinnostiach v bratislavskom Blumentálskom kostole. Kládol dôraz na pastoračnú prácu, osobitne na kultúru slova a na prácu s mládežou, podporoval aj samizdatovú činnosť, a preto bol pod neustálym dozorom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Neskôr ho z Bratislavy preložili za správcu farnosti do Perneku, kde vznikla aj jeho dvojdielna samizdatová zbierka kázní Slová pre veriacich i neveriacich. Kňazskú službu vykonával aj vo Veľkom Záluží a v Záhorskej Vsi.

Za aktívnu účasť na púti vo Velehrade v roku 1985 Antonovi Srholcovi odobrali štátny súhlas na vykonávanie kňazského povolania. Na púti totiž organizoval mládežnícky program, ktorý sa nepáčil vtedajšiemu komunistickému režimu. Posledné štyri roky pred dôchodkom znova pracoval ako robotník. Po Nežnej revolúcii (1989) žil v Bratislave, kde v roku 1992 založil Resocializačné zariadenie Antona Srholca RESOTY, ktoré sa stará o bezdomovcov a sociálne vylúčených.

Legendárny kňaz, teológ a charitatívny pracovník Anton Srholec bol do konca života činný vo verejnom živote. Pôsobil v Helsinskom výbore pre ľudské práva na Slovensku, v Spoločnosti pre vedu a umenie, bol členom rady Konta nádeje a predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska a tiež členom Medzinárodného ekumenického združenia a Teologického fóra.

Autorovi mnohých statí, príhovorov, prednášok vyšlo šesť kníh, medzi nimi napríklad Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov (1991), Každodenné zamyslenia (1995) či Ako čerstvý chlieb (2008). V roku 1999 mu Trnavská univerzita v Trnave udelila čestný doktorát.

Potom ako Antonovi Srholcovi udelila Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave 10. júna 2014 titul doctor honoris causa, usporiadala o dva dni aj konferenciu venovanú jeho celoživotnému dielu.

Anton Srholec zomrel 7. januára 2016 v Bratislave vo veku 86 rokov.

Spomienkou na cintoríne a následným slávnostným podujatím v Jezuitskom kostole v Skalici si návštevníci podujatia uctili 9. júna 2019 saleziánskeho kňaza, politického väzňa, charitatívneho pracovníka a publicistu Antona Srholca. Spomienkové podujatia pripravila Nadácia Antona Srholca António v spolupráci s partnermi pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. 


Join the Conversation