V. Mika: Bratislava nie je startup, veľa veciam chýba len realizácia

Rozhovor s Václavom Mikom je súčasťou seriálu rozhovorov s kandidátmi na primátora Bratislavy, ktorý TASR pripravila v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do orgánov samosprávy obcí.

47
47

Bratislava 6. novembra (TASR) – Bratislava nie je startup. Veľa vecí je už pripravených, len ich treba začať realizovať. Na magistráte pracuje množstvo schopných ľudí, potrebujú mať však dobré vedenie. V rozhovore pre TASR to povedal nezávislý kandidát na primátora Bratislavy Václav Mika. Rodák z Trenčína tvrdí, že problémy hlavného mesta sú už dávno známe, ale neriešené.

Ste bývalým generálnym riaditeľom RTVS, v minulosti ste zakladali Rádio Expres a neskôr viedli televíziu Markíza. Prečo sa chcete stať primátorom Bratislavy?

Bratislave je mesto, ktoré mi dalo všetky životné šance. Tu som študoval, pracoval a realizoval všetky svoje projekty. Najmä ten posledný príbeh v RTVS bola práca vo verejnom sektore. Z viacerých ponúk som sa rozhodol uplatniť svoje manažérske skúsenosti z praxe práve na úrovni mesta a vrátiť tak Bratislave, čo jej dlhujem. Chcem zabojovať o dôveru Bratislavčanov. Bratislave chýba stratégia a ja to chcem zmeniť.

V komunálnej politike nemáte skúsenosti. Kandidujete ako nezávislý. Vylučujete skrytú podporu politických strán či záujmových skupín? Ako budete financovať svoju kampaň?

Mám za sebou príbeh, ktorý mi umožňuje byť nezávislým kandidátom a bez akejkoľvek politickej podpory. Kampaň si zaplatím z väčšej časti sám. Mám aj podmienky, za ktoré môžem prijímať sponzorské dary, ale sú veľmi prísne. Vylučujú osoby či subjekty, ktoré majú akékoľvek vzťahy s mestom, alebo boli naviazané na prácu, ktorú som v minulosti robil.

Akým spôsobom chcete zlepšiť riadenie a financovanie hlavného mesta?

Sú tu dve krivdy. Prvá je, že výpočet podielových daní nevychádza z reálneho počtu obyvateľov Bratislavy, ale zo štatistiky. Tu je disproporcia takmer 50.000 ľudí, čo vytvára potenciálny príjem rozpočtu 15 miliónov eur. Tu je nevyhnutné, aby metodika bola spravodlivá pre Bratislavu, a to buď ju zmeniť, alebo v roku 2021 korektne sčítať Bratislavčanov. Druhou krivdou je, že v hlavnom meste žije o 200.000 ľudí viac, v porovnaní s počtom ľudí s trvalým pobytom v Bratislave. Títo ľudia nie sú Bratislavčania a mesto za nich nedostáva peniaze. My ich však musíme motivovať prihlásiť si tu trvalý pobyt, a to tak, že byť Bratislavčanom sa stane výhodné. Bratislava musí mať aj vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte na plnenie všetkých funkcií hlavného mesta. Zároveň sú tu aj štrukturálne fondy, ktorými môžeme spolufinancovať projekty električkových radiál, parkovacích domov, cyklotrás či projekty na zeleň.

Hlavným problémom Bratislavy je doprava, ako ho chcete riešiť?

Doprava potrebuje strategické vedenie. Nosný dopravný systém v meste je koľajový, preto treba opravovať a budovať električkové radiály. Bez diskusie treba dokončiť do konca funkčného obdobia budúceho primátora projekt predĺženia električkovej trate Bosákova-Janíkov dvor v Petržalke. Zároveň sa môžu budovať ďalšie radiály, Zlaté piesky – Vajnory či Dúbravka-Bory-Devínska Nová Ves. Tieto projekty spĺňajú parameter – zaparkuj a cestuj. Záchytné parkoviská musia byť na vstupných bodoch do mesta. To je jediný spôsob, aby do mesta nešli autá, ktoré tam nemajú prečo byť. Aj cestná infraštruktúra potrebuje systémové riešenia. Cesty nemožno chaoticky opravovať každý rok, ale treba vytvoriť podmienky, aby infraštruktúra fungovala roky. Zároveň v rámci toho riešiť vodozádržné opatrenia, zeleň, stavebne oddelené cyklotrasy a svetloodrazivé chodníky.

Bratislava má schválenú parkovaciu politiku, doteraz však mestskí poslanci neodsúhlasili jej spustenie. Mnohí práve reguláciu v parkovaní označujú ako riešenie pre kolabujúcu bratislavskú dopravu. Vnímate to tak aj vy? Presadili by ste spustenie parkovacej politiky?

Parkovanie musí byť prioritne zabezpečené pre rezidentov. Nepokračoval by som však v dokumente, ktorý vytvorilo súčasné vedenie mesta. Nebol zverejnený celý oficiálny audit, čo je absolútne netransparentné. Bratislavčania musia vedieť, aké sú podmienky parkovacej politiky. Ja si neviem predstaviť schvaľovať politiku, o ktorej Bratislavčania nie sú informovaní, to je vylúčené a v príkrom rozpore s transparentnosťou. Na parkovaciu politiku musí byť dohoda mestských častí a tá dnes nie je. Mnoho vecí je vypracovaných a dobrých, len to treba začať realizovať. Je potrebná dohoda. Parkovacia politika sa musí stihnúť spustiť skôr ako za štyri roky. Z čoho neustúpim, je prednosť a výhodnosť pre rezidentov.

V rámci dopravy je dôležitá aj MHD, ako vidíte jej budúcnosť?

Pre ľudí je dôležité, aby bola verejná doprava efektívna, teda rýchla, dostupná a bezpečná. Ľudia nepresadnú z áut do MHD, keď nebude dobre fungovať. Je preto potrebné zaviesť inteligentné križovatky s preferenciou električiek, budovať BUS pruhy a neprerušované a stavebne oddelené cyklotrasy, ktoré by v ideálnom prípade kopírovali trasu električkových radiál.

Tvrdíte, že sa Bratislava rozvíja bez vlastnej stratégie. Aký trend by mala mať v rozvoji a v komunikácii s developermi?

Mesto dnes nie je sebavedomé a silné vo vzťahu k developerom. Ono má určovať pravidlá, ktoré však musia existovať. V mojom programe preto rátam s Inštitútom strategického rozvoja mesta, ktorý má byť hlavný odborný garant v tejto oblasti. Má zhŕňať všetky dáta, ktoré mesto musí mať, o počte ľudí či áut a ich pohybe, ale aj štruktúre i stave zelene, a zároveň ich analyzovať. Z toho vychádza hlavný dokument – digitálny územný plán. To sú dáta, ktoré vás buď pustia, alebo nie.

V sociálnej oblasti navrhujete vytvoriť post ombudsmana pre seniorov a znevýhodnených občanov. Čo chcete presadiť pre dôchodcov, ale aj mladých ľudí a rodiny s deťmi?

V roku 2020 bude v Bratislave 100.000 seniorov. Bude to najväčšia demografická zložka našej spoločnosti, ale možno s najslabším hlasom. Post ombudsmana je len jedna cesta k tomu, aby bol pri primátorovi človek, ktorý má priamy vzťah so seniormi. Dôchodcom treba vytvárať podmienky, aby sa do verejného života zapájali. Mesto sa o nich musí starať a podporovať zariadenia určené na starostlivosť o seniorov. Pre každého Bratislavčana by malo byť tiež legitímne, aby si od mesta žiadal pre svoje dieťa miesto v materskej škole. Magistrát musí vytvárať viac miest priateľských pre rodiny s deťmi. Kde vidíte rodiny s deťmi ako sa hrajú, tam je dobre miesto na život. Chcem, aby bolo takých miest v Bratislave čo najviac, nakoniec som rodič a táto téma mi je blízka.

V prípade kultúry chcete vybudovať nové PKO, potrebuje ho Bratislava?

Pre mňa je mestský kultúrny stánok niečo, čo som zažil a čo je súčasťou kultúrneho života mesta a musí opäť vzniknúť. V programe mám okamžité vytypovanie priestoru na jeho vybudovanie. Alternatív je niekoľko. Viem si predstaviť, že ak získam vo voľbách dôveru, tak počas môjho funkčného obdobia takýto stánok aj vznikne. S PKO mám osobný príbeh. Za mojej éry v televízii Markíza sme vrátili život do PKO vďaka projektu Let’s Dance. Za tých päť rokov do tohto priestoru chodili tisícky ľudí a dali sme mu naozaj hodnotu kultúrneho stánku. Potom PKO zbúrali bez náhrady a s požehnaním súčasného vedenia mesta. Vtedy sme preniesli Let’s Dance do Starej tržnice, ktorá ožila a žije dodnes. PKO takýto príbeh úspechu nemá. Je síce krásne hovoriť, že Bratislava bude mať planetárium pre asi 200 ľudí, ale spomínam si na časy, kedy v PKO tancovalo 1200 ľudí naraz. A z toho mi je smutno.

Téma životného prostredia a zmeny klímy sa citeľnejšie dotýka aj Bratislavy, aké riešenia v tejto oblasti navrhujete?

Chcem v spolupráci so štátom i tretím sektorom zriadiť Národný park Bratislavy. Je to idea, ako zrealizovať z kombinácie mestských, štátnych i súkromných lesov a daru, ktorý máme v lužných lesoch či vinohradoch, národný park. Jednak ochráni to, čo máme v dedičstve lesa a zároveň ho aj zveľadí. Zeleň je najlepšia odpoveď na klimatické zmeny. Týka sa to aj priamo centra mesta, kde zeleň znižuje teplotu, pohlcuje prach i hluk. Súčasťou každého stavebného povolenia by malo byť, že sa stavebník zaviaže zaviesť opatrenia na eliminovanie dôsledkov zmeny klímy.

Ľudia sa podľa vás v Bratislave cítia menej bezpečne, ako v minulosti. Prečo si to myslíte a ako to chcete zmeniť?

Dokonca cítia, že nie je k nim mesto priateľské. V centre sa vyskytujú takzvané no-go zóny, kde sa neodporúča večer chodiť. Je to varovné a treba sa tomu postaviť. Mesto má mestskú políciu, ktorú treba posilniť technologicky, personálne i finančne. Aktívnejšie treba spolupracovať aj so štátnou políciou a realizovať preventívne opatrenia, ako je funkčný kamerový systém. Riešenie vidím aj v skultúrňovaní verejných priestorov.

Ako vnímate fungovanie mestských podnikov a aké zmeny navrhujete v ich riadení?

Do mestských podnikov sa musí priniesť parameter – hodnota za peniaze. Bratislavčania majú právo vedieť všetko o fungovaní mesta, oni sú jeho akcionári. Priniesol by som do tejto oblasti transparentnosť aj nad rámec zákona. Chcem zaviesť aj individuálnu zodpovednosť.

Ak by ste vo voľbách uspeli, koho by ste si so sebou priniesli na úrad a ako by ste nastavili spoluprácu s mestskými poslancami a bratislavskými starostami?

Bratislava nie je startup. Mnohé veci sú pripravené, len ich treba začať realizovať. Na magistráte pracuje množstvo schopných ľudí, ktorí len potrebujú dobré vedenie. V prvom rade urobím všetko preto, aby som s nimi nadviazal spoluprácu. Vždy som si však do každej pozície doniesol svoj vlastný manažment a urobil by som to aj v tomto prípade. Ak získam dôveru ľudí, stretol by som sa so všetkými členmi zastupiteľstva a novozvolenými starostami a hľadal dohodu. Spolupráca je nevyhnutná.


Join the Conversation