Horná Nitra má byť atraktívnym a sebestačným regiónom

Počíta s tým Akčný plán transformácie regiónu horná Nitra, ktorý na svojom rokovaní v stredu schválili poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja s troma pripomienkami.

41
41

Bojnice 12. júna (TASR) – Horná Nitra sa pri prerode z uhoľného na iný priemysel musí opierať o dobrú dopravnú napojenosť regiónu, podporovať inovácie v priemysle i cestovný ruch, nízkouhlíkovú ekonomiku, ako i zmiernenie dopadov na život baníkov v nadväznosti na útlm ťažby uhlia. Počíta s tým Akčný plán transformácie regiónu horná Nitra, ktorý na svojom rokovaní v stredu schválili poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja s troma pripomienkami.

“Víziou je, aby horná Nitra bola atraktívnym a sebestačným regiónom s rozvojom ekonomických činností v symbióze s čistým životným prostredím, ktorý je prepojený s ostatnými ekonomickými centrami v rámci Slovenska a Európskej únie,” skonštatovali autori strategického materiálu.

Akčný plán je postavený na štyroch pilieroch, ktorými sú mobilita a prepojenosť regiónu, ekonomika, podnikanie a inovácie, udržateľné životné prostredie, kvalita života a sociálna infraštruktúra.

Prvý z pilierov rieši zvýšenie kvality cestnej infraštruktúry, ako i dostupnosť k nadradenej infraštruktúre, a to i s ohľadom na železničnú a leteckú dopravu. Prepojenosť regiónu by mali zabezpečiť rýchlostné cesty R2 a R8, ako i budovanie obchvatov Prievidze a Partizánskeho.

Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti na hornej Nitre je v súčasnosti pod celoslovenským priemerom. “Cieľom je podporiť investície, ktoré vytvoria nové pracovné miesta v existujúcich a nových podnikoch a rozvojových projektoch zameraných na nové využitie hnedých parkov po banskej činnosti a po výrobe energie z hnedého uhlia, a taktiež podporiť zakladanie a rozvoj malých a stredných podnikov a podporiť inovačný potenciál podnikov v regióne,” uviedli autori materiálu. Transformácia regiónu konkrétne počíta s rozvojom priemyslu v oblasti energetiky, chemického, gumárenského a zbrojárskeho priemyslu, ďalej poľnohospodárstva či cestovného ruchu.

Budúcnosť energetiky v regióne by mala zohľadňovať dopad na životné prostredie a zamerať sa na podporu nízkouhlíkovej energetiky, energetickej efektívnosti a smart riešení v energetike. Slovenské elektrárne (SE) by mali skončiť s výrobou tepla z hnedého uhlia v Elektrárni Nováky (ENO) v roku 2023, čo musí byť koordinované s posilnením uzlovej oblasti Bystričany. V nadväznosti na nové riešenie výroby tepla SE počítajú s jeho výrobou prostredníctvom druhotného spracovania odpadov, zámer predložili ako indikatívny projekt. Budúce riešenie tepla by mala zhodnotiť nezávislá štúdia.

Súčasťou strategického dokumentu je i harmonogram postupného útlmu a uzatvárania banských diel, ktorý schválila vláda v rámci skrátenia všeobecného hospodárskeho záujmu vlani v decembri. Transformačný proces rieši i sanáciu environmentálnych záťaží, ktoré spôsobil v regióne ťažký priemysel. Akčný plán počíta s tým, že odstraňovanie environmentálnych dopadov sa bude financovať nielen zo zdrojov Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP), ale aj zo štátnych zdrojov.

“Na zmiernenie sociálnych dopadov a vplyvov pre zamestnancov HBP, ktorí prídu o zamestnanie z dôvodu postupného ukončovania ťažby, bude potrebné využiť inštitút odstupného pre všetkých zamestnancov v závislosti od odpracovaných rokov u zamestnávateľa a inštitút novelizovaného osobitného príspevku baníkom pre zamestnancov, ktorí pracovali v zamestnaniach v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,” konštatovali ďalej autori v materiáli. Rekvalifikačné opatrenia by sa mali dotknúť asi 1700 zamestnancov HBP.

Možnosti financovania projektov na zabezpečenie transformácie regiónu načrtlo viac ako 215 indikatívnych projektov v investičnej hodnote viac ako 3,1 miliardy eur (vrátane nákladov na budovanie rýchlostných ciest, pozn. TASR), ktoré by mali vytvoriť 10.000 pracovných miest. Zásobník indikatívnych projektov nie je konečný a môže sa priebežne dopĺňať. Mimo neho rieši plán i infraštruktúrne projekty, posilnenie inštitucionálnych kapacít, projekt na mäkké opatrenia na trhu práce i špeciálnu výzvu pre malé a stredné podniky. Financovanie indikatívnych projektov chce štát zabezpečiť prostredníctvom tohto a budúceho programového obdobia z fondov Európskej únie (EÚ), komunitárnych programov EÚ, národných podporných mechanizmov, Európskej investičnej banky. Riešením by malo byť i vytvorenie samostatného operačného programu, prioritnej osi a prierezového nástroja.

Transformácia regiónu bude podmienená i úpravou legislatívy. Pripravené uznesenie, ktoré by mala schvaľovať vláda, počíta s uložením opatrenia v podobe odpísania zásob výhradného ložiska, ako i zrušením alebo zmenou chráneného ložiskového územia. Rovnako rieši legislatívu v nadväznosti na postavenie banských záchranárov, osobitný príspevok baníkom a odstupné. Úpravou má prejsť i vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, operačné programy, legislatíva rieši i štátnu pomoc na sanáciu nákladov na zatvorenie ťažobných polí, vytvorenie Centra podpory transformácie hornej Nitry a vypracovanie plánu likvidácie baní.

Akčný plán sa bude vyhodnocovať na ročnej báze. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu SR ho v stredu predložil na medzirezortné pripomienkové konanie a vláda by ho mala schváliť koncom júna. V zmysle pripraveného uznesenia zároveň uloží vybraným ministrom zabezpečiť opatrenia v stanovených termínoch.

Akčný plán hornej Nitry schválilo Zastupiteľstvo TSK s pripomienkami

Akčný plán transformácie hornej Nitry má po novom počítať i so zriadením regionálneho fondu pre podporu malého a stredného podnikania. Po novom by tiež mali dostať prioritu pozemkové úpravy v okresoch hornej Nitry, má sa tiež vytvoriť komunikačná stratégia aktivít transformácie či inštitucionálne zabezpečenie implementácie. Ide o pripomienky, ktoré žiada Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) zapracovať v rámci pripomienkového konania do tohto strategického dokumentu. Ten na svojom rokovaní v stredu v Bojniciach schválilo Zastupiteľstvo TSK.

Vládu Zastupiteľstvo TSK tiež žiada zadefinovať konkrétnych nositeľov opatrení z akčného plánu, a to osobitne s dôrazom na výstavbu rýchlostných ciest R2 a R8, modernizáciu železničnej dopravy, tvorbu nových pracovných miest a rekvalifikácií, sociálne zabezpečenie baníkov postihnutých útlmom banskej činnosti, revitalizáciu území zasiahnutých banskou činnosťou a podporu inovácií. Rovnako trenčiansky krajský parlament žiada vládu spolupracovať na tvorbe energetickej koncepcie hornej Nitry s Európskou komisiou a JASPERS, vyčleniť dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a presunúť voľné alokácie finančných zdrojov jednotlivých operačných programov na realizáciu opatrení definovaných v dokumente, a to aj v rámci nasledujúceho programového obdobia.

“Týmto uznesením sme požiadali vládu, aby pripravila v rámci akčného plánu pre jednotlivé ministerstvá úlohy, jasných nositeľov týchto úloh, jasný finančný a časový rámec. Inak sa nebude dať akčný plán každoročne skontrolovať. Pevne verím, že aj vláda do uznesení v rámci medzirezortného pripomienkového konania zapracuje tieto požiadavky zo strany TSK,” povedal predseda TSK Jaroslav Baška (Smer-SD).

Akčný plán nie je podľa neho pre TSK záväzný, myslí si však, že uznesenie Zastupiteľstva TSK má väčšiu váhu, ako keby o opatrenia žiada on alebo ďalšie entity na hornej Nitre. “Je to požiadavka zo strany kraja na vládu SR, aby sa akčným plánom naozaj zaoberala a úlohy a opatrenia, ktoré sú navrhnuté v akčnom pláne, s jednotlivými ministerstvami plnila,” podčiarkol.

“My sme s prvými riešeniami prišli v roku 2016, potom prišiel rok 2017 a prevádzkový pokus (na Elektrárni Nováky, pozn. TASR), vtedy sa o tejto problematike začalo výraznejšie rozprávať. Dnes máme rok 2019, akčný plán začal vznikať asi pred rokom, čiže stratili sme možno dva roky času,” reagoval poslanec Národnej rady SR Karol Galek (SaS). Je podľa svojich slov presvedčený, že aj vďaka tomu, že je do toho zapojených toľko rôznych aktérov a bolo tam vyvinuté obrovské úsilie, pôjdu určité veci teraz jednoduchšie. “V prípade väčšiny obsahovej náplne panuje zhoda, tu nie sme koaliční a opoziční, je to koncepčné riešenie v prospech regiónu a ľudí, ktorí tu žijú,” dodal.

Akčný plán prebral v zmysle uznesenia vlády z decembra minulého roka i harmonogram uzatvárania jednotlivých ťažobných polí Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP), ktoré sa na jeho vypracovaní podieľalo. “Strategický materiál nadväzuje na tento harmonogram, my sa s materiálom stotožňujeme a plánujeme v zmysle harmonogramu jednotlivé polia ukončovať. Dnes TSK schválil strategický materiál a teraz je otázka, ako sa bude plniť. Pokiaľ sa bude plniť, budú platiť aj všetky harmonogramy. Je možné ho však každoročne prehodnocovať, preto sa môžu prehodnocovať aj tieto záležitosti. Toto naša spoločnosť veľmi intenzívne analyzuje a bude sa prispôsobovať podmienkam,” načrtol predseda dozornej rady HBP Rastislav Januščák.

Mimovládna organizácia Priatelia Zeme – CEPA zdôrazňuje, že do realizácie opatrení v rámci akčného plánu musia byť zapojení miestni. “Vidíme možnosť v tom, že by sme mohli byť nejakým spôsobom prítomní pri tvorbe výziev spolu s riadiacimi orgánmi. To znamená, že by sme mohli ovplyvňovať to, ako budú výzvy na financovanie koncipované, aké budú mať kritériá projekty,” konkretizovala jej členka Lenka Ilčíková.


Join the Conversation